Biznis magazín o podnikaní a financiách

Práca na živnosť vs. práca ako zamestnanec – aké sú rozdiely?

Ak ste zamestnanec musíte síce chodiť 5-krát do týždňa do práce, ak nej aj viac, a riadiť sa príkazmi zamestnávateľa. Na druhej strane máte sociálne výhody ako nárok na dovolenku. Ak si však poviete jedného dňa dosť zdieraniu v zamestnaní, môžete začať podnikať. Popri výhodách jedného či druhého, vznikajú však aj povinnosti.

Práca na živnosť vs. práca ako zamestnanec – aké sú rozdiely?
Práca na živnosť vs. práca ako zamestnanec – aké sú rozdiely? (Foto: unsplash.com)

Prvou povinnosťou je založenie živnosti a ohlásenie tejto skutočnosti na Živnostenskom úrade. Výšku poistného a príspevkov na sociálne poistenie teda odvody samostatne zárobkovo činných do Sociálnej poisťovne sa platia podľa zákona o sociálnom poistení č. 461 z roku 2003. Rovnako musíte platiť aj odvody do zdravotnej poisťovne upravuje podľa zákona o zdravotnom poistení č. 580 z roku 2004. Za samostatne zárobkovo činnú osobu (SZČO) sa považuje fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a ktorá je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie podnikania, prípadne inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo má z tejto činnosti príjem.

SZČO musí platiť odvody do Sociálnej poisťovne od 1.7. nasledujúceho roku, ako dosiahol vyšší ročný príjem z podnikania ako 12-násobok 50 % priemernej mesačnej mzdy. Pre vznik odvodovej povinnosti do Sociálnej poisťovne od 1.7.2018, resp. 1.10.2018 sa tak posudzuje u SZČO (živnostníka) hranica, či jeho príjem za rok 2017 presiahol výšku 5 472 Eur (t. j. 5472,01 Eur a viac).

Ak príjem SZČO za rok 2018 presiahne hranicu 5 724 Eur, vznikne mu povinnosť platiť odvody do Sociálnej poisťovne od 1.7.2019, resp. 1.10.2019 pri predĺžení lehoty na daňové priznanie.

SZČO (živnostník) je povinný platiť odvody do príslušnej zdravotnej poisťovne odo dňa, kedy sa stane zárobkovo činnou osobu (napr. odo dňa ohlásenia živnosti). Ak je však súčasne zamestnancom môže stanoviť výšku mesačného preddavku na zdravotné poistenie aj v nulovej výške.

Minimálny vymeriavací základ od 1.1.2019 je vo výške 477 Eur.

SZČO, ktorej vznikla povinnosť platiť poistné do Sociálnej poisťovne, platí odvody takto:

• 4,4 % z vymeriavacieho základu na nemocenské poistenie,
• 18 % z vymeriavacieho základu na starobné poistenie,
• 6 % z vymeriavacieho základu na invalidné poistenie,
• 4,75 % z vymeriavacieho základu do rezervného fondu solidarity.

V prípade, ak chce mať SZČO (živnostník) nárok na dávku v nezamestnanosti, môže okrem povinného poistného môže platiť navyše aj dobrovoľné poistenie na poistenie v nezamestnanosti, a to vo výške 2 % z vymeriavacieho základu.

Za zmienku stojí spomenúť aj časovú flexibilitu. Ak sa rozhodnete, že jeden či viac dní v mesiaci si vyhradíte pre seba a vašich blízkych, pri podnikaní je na vás, ktoré dni si vyberiete a ako využijete. Či už sa jedná o víkend na horách a hľadáte Štrbské Pleso ubytovanie alebo wellnes pobyt vo vašich obľúbených kúpeľoch.